Pyometra alebo hnisavý zápal maternice u sučky.

Domovská stránka » Pyometra alebo hnisavý zápal maternice u sučky.

Čo to vlastne je?

Môže byť život ohrozujúce ochorenie, majitelia ho často zaznamenávajú až v rozvinutom štádiu, približne 2 mesiace od hárania. Najvhodnejšou prevenciou je kastrácia sučky.

Ide o nahromadenie patologického obsahu (hnisu) v maternici, čo môže viesť k intoxikácii prípadne až k sepse (otrava krvi).

Incidencia 15% u sučiek starších ako 4 roky a 25% u sučiek starších 10 rokov čo predstavuje každú štvrtú sučku, ktorá nie je kastrovaná.

Čo si na sučke treba všímať?

Príznaky sa objavujú obvykle 2 týždne až 2-3 mesiace po háraní. Na začiatku môžete spozorovať zvýšený príjem tekutín, teda aj častejšie močenie, znížený apetít, prípadné zvracanie. V tomto prípade ihneď kontaktujte svojho veterinára! S postupným progradovaním tohto ochorenia je často pozorovaná apatia, únava, odmietanie okolia, chudnutie, dehydratácia, hnačky, bolesť brucha či panvových končatín. Teplota môže byť dlho normálna. V pokročilých stavoch nastupuje výrazná dehydratácia, neschopnosť pohybu, bezvedomie až smrť.

Hromadenie obsahu v maternici sa môže prejaviť aj zväčšením brucha, má to za následok uzavretý krčok maternice a vtedy hovoríme, že je to uzavretá forma pyometry.

Výtok z pošvy môžeme pozorovať pri otvorenej pyometre, tá je charakterizovaná otvoreným krčkom maternice. Výtok nahromadeného obsahu maternice môže byť riedky či hustý hnisavý sekrét, žltkastej až ružovej či tmavo krvavej farby s typickým hnisavým zápachom.

Ako sa dá diagnostikovať?

Dá sa vyšetriť výter pošvy pri otvorenej forme, no spoľahlivejším diagnostickým krokom je ultrasonografické vyšetrenie pohlavného aparátu, prípadne RTG. Vhodné je tiež vyšetrenie krvného obrazu a biochemický rozbor krvi. V niektorých prípadoch sa doplňuje diagnostika aj o vyšetrenie močového sedimentu.

Ako sa lieči pyometra?

V prvom rade treba stabilizovať stav pacienta, infúznou terapiou s dobrým antibiotickým krytím.

Ak sa majiteľ rozhodne (v prípade otvorenej formy) pre konzervatívnu liečbu, môže trvať približne 3 týždne a treba priebežne kontrolovať stav sučky a jej maternice opakovaným ultrasonografickým vyšetrením aj vyšetrením krvi. Takáto liečba je vhodná pri mladých chovných sučkách s cieľom zachovať ich plodnosť, pričom sa aplikujú aj hormóny na vypudenie obsahu maternice.

No najčastejší a najvhodnejší spôsob terapie sučky s pyometrou je chirurgické riešenie, v tomto prípadne sa sučke chirurgicky odstraňuje celá maternica aj s vaječníkmi.

Aká je prognóza?

Ak sa na toto ochorenie príde v skorom štádiu a liečba je nastavená včas, prognóza je dobrá u oboch foriem. V prípade pokročilého štádiu pri uzavretej pyometre je prognóza neistá a často zlá. Otvorená forma pyometry má prognózu lepšiu aj pri konzervatívnej terapii (65-70 % ) avšak nezabezpečí prevenciu pred opakovaným vznikom pyometry.

Najlepšou prevenciou pred vznikom pyometry je kastrácia sučky, ktorú odporúčame po prvom háraní aj z dôvodu zníženia rizika tumoru mliečnej žľazy.

U nekastrovaných mačiek je tiež veľké riziko vzniku pyometry, preto takisto odporúčame kastráciu mačiek a to vo veku približne 6 mesiacov. Tumor mliečnej žľazy u mačiek môže vznikať, pričom 80-90 % týchto tumorov býva maligných s vysoko metastatickým charakterom.